O PLEMENE SAMOJED

Samojed je severské plemeno, pomenované podľa kmeňa kočovných Nencov – Samojedov. Slovo SAMOJED pochádza z ruštiny a znamená „samostatný“ a „sebestačný“.

Ľudia sa nás často pýtajú, čo je to za psíka...väčšinou si myslia, že to je špic, husky, čuvač, čau-čau a podobne... A keď poviem – samojed, tak sa len začudovane opýtajú „Prosím?“. „A to je psík, čo sa sám je?“ ...nasleduje potom...

Samojed je pôvodný pes, jeho pôvod sa datuje až do obdobia tisíc rokov pred naším letopočtom, a tým sa zaraďuje medzi najstaršie plemená. Ich pôvod je na území na východ od Uralu, blízko arktického kruhu. Samojedské psy boli v živote sibírskych kmeňov nenahraditeľnými pomocníkmi, pretože im boli rovnocennými partnermi pri love i strážení sobích stád a takisto boli aj ťažnými psami, ak to bolo treba. Samojedi boli medzi severskými nomádmi veľmi unikátny národ, hlavne pre ich blízky osobný a pracovný vzťah k ich psom : svoje psy a ich prácu si veľmi vážili. Bolo bežné, že každý člen rodiny si vzal jedného psa so sebou do ich obydlia - veľkých stanov zo sobej kože a nechali psíka spať spolu s nimi pod sobími prikrývkami, aby ich zohrievali. Deti mali dovolené hrávať sa so šteniatkami, dospelé psy zasa strážili a ochraňovali deti počas neprítomnosti dospelých a ženy tohto národa často odchovávali šteniatka, ak toho sučka z rôznych dôvodov nebola schopná. Tento fakt zdôrazňuje, ako veľmi si Samojedi svojich psov cenili a brali ich ako rovnocenných členov svojho spoločenstva aj jednotlivých rodín.
Samojedi boli veľmi jednoduchí ľudia a nebolo neobvyklé, že využívali týchto psov aj na kožušiny. Väčšinou to ale boli psy, ktoré neboli k človeku priateľské, boli agresívne alebo príliš veľkí jedáci, či príliš slabé psy. Takýmto spôsobom vlastne robili výber najvhodnejších jedincov pre ďalší chov. Či už pôvodní chovatelia robili tento výber s určitým cieľom či nie, predsa len dodržiavali presné pravidlá. Hlavným kritériom výberu bola priateľská vyrovnaná povaha psa, jeho sila a vytrvalosť. Agresívne psy sa stali bez milosti ozdobou ich kožuchov. Počas storočí sa neskôr vyvinulo silné a odolné plemeno, ktoré pracovalo bok po boku človeka, zabezpečovalo mu pohodlie domova a bojovalo neľútostne v bitkách za svojho pána, ktorého chcelo potešiť. Neskôr sa objavením kmeňov Samojedov a ich psov vo Veľkej severskej expedícii dostali tieto psy až na dvor cára a jeho rodiny a ako kráľovský pes bol dávaný do daru vtedajším európskym „celebritám“. Na druhej strane, polárni objavitelia takisto zistili vzácne vlastnosti týchto psov a začali ich využívať vo svojich expedíciách. Nansen, Amudsen, Jackson, D´Ambruzzi a ďalší polárnici využili samojedské psy na svojich expedíciách, v ich knihách nájdete mnoho krásnych slov o schopnostiach samojedov a preto tie psy, ktoré prežili, si potom posádky brali domov, aby sa stali zakladateľmi moderného chovu samojedov. Keď sa samojed - veľký biely usmievavý pes - dostal koncom 19. storočia do Európy, veľmi rýchlo sa stal populárnym a potom vypukla doslova „samojedská“ horúčka aj v USA. Týmto sa samojed stal prvým uznaným plemenom záprahových psov.



Samojed je odvážny a rozhodný. Sám sa rozhodne v konkrétnej situácii, čo urobí ďalej. Nad každým príkazom pouvažuje, až potom ho vykoná. Jeho povaha je veľmi priateľská, rád sa hrá s inými psíkmi alebo deťmi. Tvrdý prístup nemá rád. Platí naňho metóda pozitívneho odmeňovania.

Samojed je zvyknutý žiť v smečke, je rád v spoločnosti viacerých samojedov. Nie je to psík vhodný na stráženie, ani nie je vhodný pre majiteľa, ktorý od svojho psíka očakáva absolútnu poslušnosť.



Samojed je všestranný pes, patrí k veľmi obľúbeným a rozšíreným plemenám psov, vzhľadom na ich nádherný vzhľad, priateľskú povahu ale aj nesmierne neobmedzené možnosti pracovného využitia. Samojeda možno chovať na výstavy, aj ako rodinného psa, ale takisto na širokú škálu pracovných činností. Medzi jeho veľmi vzácne charakterové vlastnosti patrí pracovitosť, bezpodmienečná vernosť a vytrvalosť. Ako všetky záprahové psy vyniká odvahou, inteligenciou a vytrvalosťou.

Samojed je typický svojou prítulnosťou a potrebou neustáleho kontaktu s ľuďmi. Je to typický klusák, dokáže bežať rovnomerným tempom veľké vzdialenosti, pričom pôsobí dojmom neobyčajnej sily a energie zároveň. Pohľad na záprah samojedov je neobyčajne atraktívny.
Samojedi sú využívaní aj ako asistenčné psy. Široké je ich využitie v rôznych oblastiach canisterapie. Samojedi sa takisto úspešne objavujú aj v súťažiach vo weightpullingu, obedience a agility ako aj v ďalších kynologických športoch.



Samojed je ideálny pes pre milovníkov turistiky a prechádzok v prírode.

Zo samojeda vyžaruje sila, krása, hrdosť a ušľachtilosť. Pôsobí dojmom silného, nie však robustného psa. Sučky majú mať nežný ženský výraz.

Samojed je pracovný pes. Mal by byť silný, energický, aktívny a dôstojný. Jeho srsť je bohatá a odolná voči poveternostným vplyvom, na končekoch sa strieborne leskne. Telo nie je príliš dlhé, skôr štvorcového rámca, dobre osvalené, dovoľujúce voľnosť pohybu, s hlbokým hrudníkom a dobre tvarovanými rebrami. Nohy sú primerane dlhé. Široká plochá lebka, nosová partia stredne dlhá, nie príliš ostrý stop, uši nie príliš dlhé a zaoblené na končekoch, posadené ďaleko od seba a dobre osrstené vo vnútri dlhou srsťou. Oči tmavé, mandľového tvaru, s pozorným inteligentným výrazom. Usmievavý výraz – sammy smile. Srsť na hlave má byť krátka a jemná. Čierne kontúry okolo očí a papule a čierny ňufák, tento môže byť aj pečeňový. Veľký (doslova ťažký) chvost je nesený cez chrbát. Samojed je stelesnením krásy, ušľachtilosti a elegancie.



Samojed, napriek svojmu nádhernému vzhľadu patrí k menej náročným plemenám na úpravu srsti.

Pohľad na vykúpaného a vyčesaného samojeda je úžasný. Vyžaduje si to ale určitú starostlivosť. Napriek tomu, že je to biely psík, netreba ho často kúpať. Stačí tak 1- 2krát do roka, alebo ak sa veľmi ušpiní. Jeho srsť nezapácha a špina z neho veľmi rýchlo sama opadá - postupným schnutím. Srsť samojeda je dobré prečesať tak jedenkrát do týždňa, aby sme ju zbavili nečistôt a predišli splstnateniu srsti. V prípade pĺznutia však treba vyčesať celú podsadu.

Samojedi sú neuveriteľne čistotní. Potrebujú kontakt s ľuďmi, preto budú chcieť byť čo najviac v spoločnosti svojho pána. Prídu za Vami do obývačky, do spálne, do pivnice či do kúpeľne, len aby mohli byť pri Vás...

Samojed patrí k severským psom, ktoré nie sú náchylné na choroby a sú voči nim odolné. Zdravý samojed je veľmi aktívny. Zaujíma sa o všetko dianie okolo. Dožíva sa veku až 14 rokov. K tomu potrebuje najmä dostatok pohybu, aby sa udržal v dobrej kondícii.

STANDARD

1.Hlava:
Lebka : má byť klinovitého tvaru, trochu klenutá, s výrazným sklonom. Stop (sklon čela) je dobre znateľný. Silný a široký nos, rovnakej dĺžky ako lebka, sa rovnomerne zužuje k ňucháču. Chrbát nosa je rovný. Trochu mäsité pysky pevne priliehajú k lícam.
Nos: je dobre vyvinutý. Kútiky papule má trochu stočené nahor, preto sa zdá, že pes sa usmieva. Celá hlava je silná.
Oči: tmavohnedé, hlboko vsadené a ďaleko od seba položené so živým inteligentným výrazom sú mandľovitého, zošikmeného tvaru.
Ušnice: sú trojuholníkového tvaru, pomerne malé, vzpriamené, pohyblivé, na hrote mierne zaoblené, vysoko položené, dosť od seba vzdialené.

2. Krk:
Primerane dlhý a silný krk nosí pes hrdo vzpriamený.

3. Trup:
Dĺžka tela je o niečo dlhšia ako výška v kohútiku, takže má kvadratický tvar. Hlboký a pevný trup je pružný. Stredne dlhý chrbát je svalnatý a rovný. Na krku vyrastá bohatá hriva. Sučky môžu byť o niečo dlhšie ako psy. Bedrá sú silné a mierne zasunuté. Pri pohľade spredu je hrudník široký a hlboký, s dobre klenutými rebrami, ale nie je sudovitý. Mierne zošikmená zadná časť chrbta je silná a svalnatá.

4. Hrudníkové končatiny:
Šikmé lopatky sú dlhé a pevné. Dobre postavené, svalnaté hrudníkové končatiny so silnými kosťami sú rovné a s lakťami priliehajúcimi k telu. Predlaktia sú silné, ale pružné.

5. Panvové končatiny:
Pri pohľade zozadu majú byť rovné a rovnobežné, veľmi silno osvalené. Kolenné kĺby a priehlavkové kosti sú dobre zauhlené, s nízko položeným priehlavkom. Vlčie pazúry sa odstraňujú šteňaťu na 3. až 4. deň po uliahnutí. Pružné labky sú oválne, s ľahko klenutými prstami.

6. Chvost:
Pri zbystrení pozornosti alebo pri pohybe pes nesie chvost stočený dopredu nad chrbtom alebo spustený nabok. V pokoji môže visieť, vtedy siaha až po priehlavok.

7. Spôsob chodu:
Samojed je klusák s voľným, energickým, priestorným a dlhým chodom.

8.Srsť:
osrstenie je bohaté, ťažké, elastické a husté. Podsadu s krátkou, mäkkou a hustou srsťou prerastajú dlhé, rovné a tvrdé pesíky, ktoré tvoria kryciu srsť. Srsť na krku a na ramenách vytvára hrivu a golier, ktorý obrubuje najmä hlavu psov. Na vonkajších stranách ušníc, na hlave a na predných častiach hrudníkových končatín je krátka a hladká. Vnútorná strana ušníc je dobre osrstená a aj medzi prstami vyrastá ochranná srsť.

9. Zafarbenie:
Môže byť biele, krémové (piškótové) alebo biele so žltkastými odznakmi. Ňucháč, pysky a mihalnice sú čiernej, ňucháč niekedy červenohnedej farby.

10. Veľkosť:
Výška psa v kohútiku : 57cm a sučky 53 cm s povolenou +/- 3 cm odchýlkou.

Poznámka: každá odchýlka od normy sa považuje za chybu.

Závažné nedostatky:
- iná farba srsti ako biela alebo smotanová
- žlté oči
- previsnuté uši,
- nevýrazné tvary
- kravský postoj
- dvakrát zakrútený chvost
- slabý pohlavný výraz
- rezervovaná nedôverčivá povaha
- zvlnená, visiaca, príliš jemná alebo príliš dlhá srsť
- príliš krehká konštitúcia a celková slabosť
- nízka výška

Vylučovacie nedostatky – tzv. diskvalifikácie:
- modré alebo inak sfarbené oči
- iná farba srsti ako povolená v štandarde
- bojazlivá alebo agresívna povaha
- predhryz alebo podhryz


Komentár ku štandardu:
Celkový výzor: zo samojeda vyžaruje krása, sila, temperament, hrdosť a ušľachtilosť. Má pôsobiť dojmom odolného, silného nie však robustného psa. Samci nesmú byť bezdôvodne agresívny. Sučky majú mať nežný ženský výraz, nesmú byť však bojazlivé. Kostra samojeda je pevná, odpovedajúca jeho výške a váhe. Nesmie byť ani príliš subtílna ani ťažkopádna. Samojed si musí zachovávať predovšetkým eleganciu.

Srsť: žiadúca je bohatá a hustá srsť. Niektorí jedinci však majú srsť prešľachtenú, príliš dlhú, zvesenú. Srsť má byť predovšetkým odolná, nepremokavá. Dôležitejšia je kvalita než kvantita a dĺžka. Čisto biela farba je všeobecne pokladaná za najkrajšiu.
Samojedi krémovej alebo žltkastej farby nie sú síce také žiadané, ale treba ich zaraďovať do chovu, aby sa udržal žiadúci pigment, ligotajúca sa srsť, a dokonca jedna z prvých anglických chovateliek zistila, že je to dôležité aj na udržanie vytrvalosti psov. Používanie len bielych jedincov vedie k strate lesku srsti. Správna samojedia srsť sa na svetle strieborne leskne. Ide o tzv. „silvertip“, čiže strieborný odlesk na končekoch srsti.

Hlava: má byť široká, klinovitá. Jedinci vlčieho typu mávajú hlavu príliš úzku, málo osrstenú. Pomyselné priamky spojujúce dolný okraj uší so stredom stopu by mali tvoriť pravouhlý trojuholník.

Uši: sú silné, vztýčené, trojuholníkového tvaru, so špičkou mierne zaoblenou. Ich veľkosť má zodpovedať vzdialenosti medzi vonkajším kútikom oka a miestom na boku hlavy, kde je ucho nasadené.

Stop: má byť dobre znateľný, ale nie príliš výrazný.

Nos a ňucháč: nos nemá byť príliš dlhý a špicatý, má byť hlboký. Vzdialenosť od tyla ku stopu a od stopu k okraju ňucháča je 1:1. Nos má mať čo najtmavší pigment.

Oči: takisto čo najtmavšie, dobre uložené, mandľového tvaru s bielymi mihalnicami. Výraz očí je živý, nežný, priateľský.

Ďasná a zuby: sú silné, skus nožnicový, chrup úplný, zdravé ďasná.